Ahoj, priatelia, volám sa Dominik. Som starší brat vášho dobre známeho Malého dobrodruha. Teraz sa asi pýtaš, prečo si o mne nikdy nepočul? No, je to trochu zložitejšie, ale veľmi rád ti to vysvetlím.
Ako dobre vieš, Malý dobrodruh je škriatok, ktorý sa dostal z rozprávkového lesa medzi ľudí. Doma boli jeho kamarátmi napríklad myška so sobom alebo žabka s medveďom. Nie že by sa Malý dobrodruh sťažoval na zvieratká, ale rád by si sa s niekým normálne pokecal. No nie!? Bol som jedným z prvých, ktorí sa s Malým dobrodruhom stretli, keď sa k nám jedného dňa zatúlal.
Vtedy som bol ešte malý chlapec, ktorý si nevedel ani zaväzovať šnúrky na topánkach. Ale vďaka priateľstvu s Malým dobrodruhom som sa napríklad naučil, ako sa správne správať k prírode, ako si zabaliť batoh alebo ako rozložiť oheň. Keď som zistil, že ten super škriatok v oranžovom plášti nemá kde bývať, presvedčil som našich, aby sme si ho vzali domov. Mám ešte dve sestry, ktoré z neho boli mega nadšené. Takže našim rodičom nezostalo nič iné, ako súhlasiť, a Malý škriatok sa stal členom našej rodiny. Sme proste taká rodina DOBROdruhov.
Moja babička Růženka nám pred spaním často čítala rozprávky o „Hlúpom Honzovi“, ktorý sa rôznymi spôsobmi vydával do sveta zbierať skúsenosti. Podľa nás detí a babičky Honza zase až taký hlúpy nebol. Proste si vzal bochník chleba, prípadne pár koláčikov, a vyrazil. Kam? No, proste tam, kam ho nohy niesli.
Sme si „na sto percent“ istí, že vyraziť za zážitkami je tisíckrát lepšie ako ležať doma za pecou! Čo si o tom myslíš? Objavíš nové miesta, uvidíš, ako žijú iní ľudia, a nadviažeš nové priateľstvá. A nemusíš chodiť až tak ďaleko. Stačí jednoducho ísť tam, kde si ešte nebol.
Preto som sa rozhodol vydať sa v Honzových stopách! Nie som hlúpy! Dobre som sa učil, viem si poradiť v každej situácii a hlavne mám rád ľudí.
Ale pozor! Aj medzi Honzami sa nájdu špecialisti. Poznáte napríklad rozprávku: Ako sa Honza učil latinčinu? No od tohto konkrétneho Jeníka som si naozaj nevzal príklad! Ten to poriadne zanedbal! Otec ho poslal do sveta, aby sa naučil jazyk pánov a vzdelaných ľudí. Ale tento lenivec sa len prešiel kúsok za dedinu, tam si ľahol do trávy, zjedol a vypil, čo mu mama dala na cestu. A keď sa začalo stmievať, vyhlásil akciu „svet“ za ukončenú a hurá späť k peci. No, nie každý Honza je ako Honza. Doma povedal, že latinčinu už ovláda, takže sa vlastne môže vrátiť. Latinčinu si prefíkane vymyslel:
Buchtátum jedátum domátum jitum!!!! Inšpiráciou mu boli zjedené buchty a rozhodnutie ísť domov. Ale to sa mu nezdalo dosť, tak ešte pridal: SudKulatý, PesTupije, TuJeKára, TenToRyje. Niekomu sa proste nechce do sveta, no!!!
Veľmi dobre viem, že učiť sa jazyk je pre cestovanie dôležité. Preto sa poctivo učím „ajinu“. Tá je pre cestovanie za hranice „SIMPLY THE BEST.“
Ale žiadny cudzí jazyk nie je na zahodenie, ak ho aspoň trochu ovládaš. Súhlasíte???
Najprv som s Malým dobrodruhom začal výlety do lesa, do susedných dedín a miest, do bližších aj vzdialenejších hôr a pohorí. Potom som cestoval s celou rodinou alebo s kamarátmi po Európe. Bohužiaľ, Malý dobrodruh navždy ostane škriatkom. Ale ja som vyrástol, nazbieral som potrebné skúsenosti a začal som cestovať na vlastnú päsť. Zbalil som si svoj zelený batoh a vyrazil som za novými zážitkami.
Chceš si aj ty jedného dňa obuť topánky na cestovanie a precestovať svet? Tak poď so mnou… rád ťa vezmem do batohu, aby si vedel, ako na to, keď príde tvoj čas!
O pár dní odlietam… takže:
„See you later, aligator“
Tvoj Dobrodruh
