Čas strávený v Kambodži letí ako voda a každý deň je plný nezabudnuteľných zážitkov. Dobrodruh strávil tri dni v hlavnom meste u hostiteľskej rodiny. Tá ho vzala do centra pozrieť si kráľovský palác alebo napríklad miestne kúpalisko. Náš cestovateľ však nikdy nezabudne na to, keď ho „Paňmáma“ vzala na obyčajný nákup.
??? Otázka pre teba: Kam by si ty vzal návštevníka zo zahraničia???
Mama rodiny, u ktorej Dobrodruh na chvíľu býva, sa volá Ratana. Po anglicky moc neovláda, ale je nesmierne milá, neustále sa usmieva a Dobrodruh sa s ňou cíti v bezpečí. Ratana ho dnes neberie do Lidlu ani do Penny. Ale na poctivý kambodžský trh. Motorku nechali na parkovisku pre motorky a vošli dovnútra. Najskôr prešli úzkou uličkou, ktorá bola plná stánkov s oblečením, a pokračovali ďalej. Dobrodruh sa takmer drží Ratany za ruku. Trh je totiž ako labyrint, plný podobných stánkov a rovnako vyzerajúcich uličiek. Človek by sa tu stratil raz-dva. „No páni, tu to smrdí,“ pomyslí si Dobrodruh a vracia sa mu raňajky. Práve prišli do sekcie s rybami a mäsom. „To je fakt silné,“ hovorí Dobrodruh a stojí s otvorenými ústami vedľa háčikov, na ktorých visí surové mäso. Pri mäse sedí mladé dievča a vejárom odháňa muchy. Dominik je v ríši divov a ako verný spoločník kráča s Paňmámou od predajcu k predajcovi. Nakupujú: mäso, zeleninu, ovocie, korenie, nové misky, ale aj pršiplášte.
V jednej mimoriadne úzkej uličke sa Dobrodruh uhýba prechádzajúcej rodine, pričom stratí rovnováhu, zakolíše a spadne na zem. Počas pádu sa naivne chytí modrého vedra v snahe zabrániť svojmu istému pádu. „O ou!!!!“ Vedro ho bezohľadne stiahne so sebou. „Fuj! Fuj! Fuj! To je hnus,“ kvíli Dobrodruh a leží na zemi v kaluži páchnúcej po rybách. Vedľa neho sa zmietajú čierne hady. Je v šoku. Náš nešika si totiž prevrhol na seba vedro plné sladkovodných úhorov. Predajcovia všade okolo sa môžu popukať od smiechu. Dobrodruh si užíva svoju nezabudnuteľnú chvíľu trápnosti. Na nohy mu pomáha usmievajúca sa Ratana. Vráti sa s ním o kúsok ďalej, aby mu kúpila čisté oblečenie. Keď majú nákup hotový a Dobrodruh už nesmierdi ako úhor, začnú im kručať v bruchu. Paňmáma naznačuje Dobrodruhovi, že pôjdu niečo zjesť, a opäť ho vedie spletitými uličkami do časti, kde to pre zmenu voňá ako jeden veľký táborák. Stojí tam stánok vedľa stánku a na sedenie sú tu k dispozícii malé plastové stoličky. Zašpinení kuchári sedia pri griloch, otvorených ohníkoch alebo bublajúcich hrncoch a pripravujú svoje špeciality. Dobrodruh sa modlí, aby nemusel jesť vnútornosti, hady, úhorov alebo niečo podobné.
Jeho sprievodkyňa sa bez váhania vydá k stánku, ktorý patrí jej kamarátke. Tá im bez pýtania naservíruje misku bielych rezancov, na rezance dá mrkvu a zelené bylinky a všetko zaleje dvoma rôznymi omáčkami. Na vrch nožnicami nakrája niečo ako vyprážanú jarnú rolku. Nakoniec misku posype drvenými arašidmi a hrdo im ju podá. „Okun čran“ , poďakujú sa Dobrodruh s Ratanou. A pustia sa do jedla. Nudle sú skvelé. Veľmi, veľmi dobré. Dobrodruh si pochutnáva na nudlovom šaláte a pritom premýšľa… trh je vlastne taký celkom iný obchodný centrum. Človek tu nájde všetko potrebné pod jednou strechou, vrátane hotových jedál alebo napríklad náhradných dielov na motorku. Len je tu trochu tma, dusno a príliš to tu nevoňá. „Ale na to si dá zvyknúť,“ uvažuje Dobrodruh. A musí úprimne priznať, že toto ázijské trhovisko má svoje čaro. A dúfa, že tu nie je naposledy.
??? Otázky na zamyslenie ???
Pozri sa na fotky a zamysli sa, aké sú hlavné rozdiely medzi ázijským trhom a nákupným centrom, do ktorého chodíš nakupovať s mamou? Na aké jedlo by si vzal návštevníka z cudzej krajiny?
Pozorne sa pozri! Skús spočítať, koľko spiacich predajcov nájdeš?
